ASERTIVITA V REČI TELA

Predstavte si, že prichádzate za svojou kolegyňou s prosbou, aby vám zistila isté informácie, ktoré potrebujete k svojmu projektu. Je to nad rámec jej pracovných povinností, ale viete, že je stále ochotná a preto radi využijete jej podporu. Vchádzate do kancelárie, vidíte, že je zavalená vlastnou prácou, ale keď ju oslovíte, dvihne hlavu a so zhrozeným výrazom počúva vašu požiadavku. Napriek tomu, prikrčí ramená, zadrží dych, možno zvraští čelo alebo napako sa kŕčovito usmeje a povie, že má toho veľa, ale že to pre vás urobí. V tom lepšom prípade, dodrží termín, aj keď jej práca bude stáť, v tom horšom, nedá vám vedieť, že sa k tomu ani len nedostala a vy s naivnom predstavou prísľubu s niekoľko-dňovým omeškaním zistíte, že potrebné informácie nemáte.

Toto je pomerne bežné správanie málo asertivnych ľudí, ktorí nemajú dosť síl, aby odmietli, lebo sami sa boja odmietnutia a negatívneho dopadu, ak by povedali „nie“. Zároveň však u nich narastá pocit „obete“, ktorá je tu pre všetkých ostatných, ale kto tu je pre ňu?

Je dôležité poznať, ako sa verbálne asertívne správať, ako povedať nie, ako predniesť požiadavku, ako odmietnuť i prijať kompliment. Ale asertivita sa prejavuje nielen v spôsobe, akým hovoríme, ale aj v reči nášho tela.

Maximálny účinok našich slov sa dosahuje zladením verbálneho prejavu a reči tela.

Predstavte si vyššie popísanú situáciu s tým, že kolegyňa by dvihla hlavu, vypočula si vás, ale s hlasom pevným, bez chvenia, bez prikčenia ramien, ovíjania nôh okolo stoličky, vyklonenia hlavy, s vystretým chrbátom, s otvorenou pozíciou rúk a bez zbytočného krčovitého usmievania sa, by povedala: „Rada by som ti pomohla, ale v momentálne situácii s agendou, ktorú mám, nebudem najbližšie dva týždne k dispozícii. Ak chceš, ozvi sa potom, rada to pre teba urobím. Do toho času nemôžem“.

Asertívne správanie nebudí hnev, aj keď práve hnevu sa menej asertívni jednotlivci boja. Nejde o to, aby sme rázne egoisticky na každú stranu hovorili nie a presadzovali svoje záujmy.

Mám prejav, ktorí mnohí hodnotia ako „mäkký“, nežný a jemný. Napriek tomu, v banke ma pustia na poschodie, kde bez identifikačnej karty sa nesmie vstúpiť, v predajni mobilného operátora ma vybavia, aj keď je už dávno zatvorené, reklamáciu nechutného jedla vynahradia fľašou kvalitného vína a ospravedlnením z kuchyne, pričom sa porozprávame, ako to u nich chodí, aké majú novinky a to všetko bez toho, aby som bola agresívna, alebo vyvolávala u druhých pocit viny.

Dá sa naučiť byť asertívny bez toho, aby ste stratili svoju autetičnosť, svoje ozajstné ja, ktoré sa u niekoho prejavuje skôr odstupom, u iného priateľským milým prejavom, zas u ďalšieho premenlivosťou a nestálosťou.

Ako teda vo svojom tele zobodiť správanie, ktoré rešpektuje iných a zároveň rešpektuje seba. Je schopné vytvárať priestor „medzi“, v ktorom sa s inými stretáva a komunikuje.

Tým najdôležitejším odporúčaním je: Nehrbte sa! Vyrolujte svoje telo. Dovoľte mu, aby zhlboka dýchalo a intenzívne sa v ňom prejavovala životná energia, dynamickosť, pohotovosť, pripravenosť konať a žiť. Nie sú to žiadne čary:) Ak dodáte svojmu telu kyslík, je schopné odvádzať z tela všetky nepotrebné splodiny a toxíny, ktoré v ňom vznikajú bio-chemickými procesmi. Ak má dostatok kyslíka, pestrú stravu, dosť pohybu a k tomu adekvátnu dávku spánku tj. na úrovni biologickej sa o neho dobre staráme, je vitálne a zdravé, pretože sa mu dostáva to, čo potrebuje.

Na úrovni psychiky sa môžeme o seba postarať tak, že prečistíme svoje myšlienky a „toxické“ myšlienky: negatívne výroky o nás samých alebo o iných, pesimizmus, presvedčenia, ktorými interpretujeme naše životné skúsenosti a zážitky, výroky, ktoré nepodporujú naše sebavedomie, ale skôr naopak, nahradíme kvalitnou „stravou“.

Takýto postoj prináša často-krát nielen sebavedomie a prirodzenú asertivitu, ale aj možnosť užívať si život s väčšou radosťou.

Myslím, že si ani zďaleka neuvedomujeme, ako veľmi vplývame sami na seba: tým, akým spôsobom sa hýbeme a akým spôsobom rozmýšľame. Máme v rukách to, či sa budeme subjektívne cítiť ako dynamickí, sebavedomí, otvorení novým myšlienkam, názorom, asertívni alebo naopak, či budeme skleslí, neistí, menej zaangažovaní, neschopní povedať nie.

Neuro-psycho-biologické výskumy dokazujú, že postoj tela, ktorý je otvorený a vyjadruje moc, spôsobuje v mozgu zvýšenú produkciu testosterónu a znižuje kortizol. Táto kombinácia sa objavuje v ľudí sebavedomých, vplyvných, leadrov a tých, ktorí sa neboja zmien a výziev.

Zvyknite si na to, aby ste si každý deň našli chvíľu na postoj, ktorý vám prinesie do tela väčšiu dávku dynamiky a sily napr. pevne sa postavte s rukami vbok, alebo sa oprite o stoličku a nohy si na chvíľu vyložte na stôl, ruky dajte za hlavu a vnímajte, aké pocity to so sebou prináša. Vydržte v tomto postoji niekoľko minút.

Budete prekvapení, ako ľahko sa vo vás zobudí “alfa-samec”, ktorý sa ničoho nebojí a vie, že má situáciu pevne v rukách, pokojne povie nie a ponúkne alternatívne riešenie, bez pocitu viny, bez strachu z konsekvencií, pretože vie, že jeho postoj otvorenosti a ochoty pomôcť je trvalý a stály.

Monika Stehlíková

Monika Stehlíková

Tipy a triky z oblasti REČI TELA vám prináša osobná koučka a dlhoročná trénerka Monika Stehlíková, autorka značky BodyTalks.

Je zakladateľkou značky BodyTalks a autorkou metodiky „Vedomá reč tela“. Za jej odbornosťou stoja vzdelávacie organizácie ako Essenský inštitút V Nemecku či britská asociácia DanceMovement Psychotherapy. Viac než 20 rokov pomáha klientom rásť v oblasti neverbálnej komunikácie a práce s telom. Je tiež predsedníčkou Slovenskej asociácie tanečno-pohybovej terapie a členkou ďalších európskych odborných organizácií.