Pán poslanec Poliačik v diskusii na TA3 s nasadením rozpráva o narastajúcom extrémizme na Slovensku. Zaujalo ma, ako sa počas debaty rozfúkal v štúdiu vietor (pozrite si 18s zostrih tu).
Všimli ste si vo videu, ako sa moderátor odťahuje od pána Poliačika? A robia to aj ostatní.
Poliačikove gestá sú dynamické, využíva pri nich väčší priestor, ako ostatní, neobáva sa razantnosti. Za okrúhlym stolom je akoby “tesno” a hostia sa spolu s moderátorom prirodzene dostávajú navzájom do svojich intímnych zón.
Ak vám niekto vstúpi do vašej intímnej zóny (a nie je to práve váš partner/partnerka, dieťa, príťažlivý človek opačného pohlavia, či domáci miláčik), vo vašom tele sa spustí adrenalínová reakcia. Telo sa dostáva do stresu. V tomto momente je prirodzené si svoju zónu chrániť. V našom videu preto moderátor uteká, ako len v danej situácii môže. Vziať nohy na plecia sa v štúdiu nedá, tak sa aspoň odsunie.
Všimnite si to aj v bežnom živote. Ak niekto prekročí vašu osobnú zónu a vy nemôžete ujsť, alebo sa inak premiestniť, zminimalizujete svoj pohyb. Možno ľahko ustrniete alebo sa ohradíte symbolickým múrom – hocia aj tak, že do priestoru medzi vás a expandujúcu osobnosť postavíte kabelku, či iný predmet.
A na záver ešte jedna malá pikoška zo zákulisia: Vedeli ste, že tam hostia sedia na barových otočných stoličkách, nohy majú vo vzduchu a tým nemajú symbolicky pevnú pôdu po nohami? Možno ide zo strany televízie o premyslený ťah, ale jej hosťom to veru na pocite istote nepridáva.
Všimnite si sami u seba, že pre pocit stability je zem a kontakt s ňou zásadný.
Želám vám, aby ste v tieto dni stáli pevne na zemi a svoje územie si ochránili s ľahkosťou!