Kto ťahá za kratší koniec?

Miroslav Číž počas vstupu Jána Budaja predviedol ukážkovú lekciu súboru neverbálnych znakov, podľa ktorých s ľahkosťou v akomkoľvek kontexte zistíte, že človek, s ktorým sa rozprávate je v strese, cíti sa neisto, alebo prežíva psychickú záťaž.

Aké sú to znaky?

V prvom rade si všimnite spôsob, akým si chcel vziať slovo, no jeho hlas ho nepodporil. Vo video-zázname vidno, ako otvorí ústa, nadýchne sa, na tele vidíte jemný náznak iniciačného pohybu, avšak hlas nepočuť.

Druhým výrazným znakom je strnulý výraz tváre, klipkanie očami a sklopený zrak kombinovaný s pohľadom „zdola“. Neschopnosť pozerať sa partnerovi priamo do očí naznačuje, že pre jeho osobu je v tejto situácii náročné „konfrontovať sa“, cíti sa menej isto a nie ako sebarovný svojmu partnerovi v diskusii.

Vo videu sa nedá prehliadnuť ani časté dotýkanie sa nosa a celkovo tváre, hlavy.

Všimnite si, že ľudia vo chvíľach vnútornej neistoty sa často dotýkajú tváre.

Veľa napovedia aj nohy.

Zaujímavé by bolo pozrieť sa pod stôl, čo robia nohy pána Číža. To však zostáva v tejto chvíli tajomstvom. v bežnom živote nohy neprehliadajte, sú najďalej od hlavy, to znamená od vedomej kontroly a preto ich pohyb môže veľa prezradiť.

Vydajte sa po tejto minilekcii do ulíc a skúste vnímať bežné životné situácie iným pohľadom. Funguje to!